Rakúska firma Isocell vyrába celulózovú izoláciu ročne z 500 tisíc ton novinového papiera. Polovica produktov putuje do Nemecka, tretina zostáva v Rakúsku, zostatok ide do Belgicka, Švajčiarska a iných krajín.
Výroba celulózovej izolácie prebieha v závode v Hartbergu (Steiermark), výhradne z triedeného novinového papiera. Vytriedený novinový papier sa rozdrví, následne sa melie v špeciálnom mlynu, ktorý papier rozloží na vlákna. Do vzniknutej vatovitej hmoty sa pridáva boritá soľ, s účelom zníženia horľavosti, zabránenia plesnenia, odpudzovania hmyzov a iných škodcov. Na stavbu sa izolácia prepravuje vo vreciach.
Do priestoru určeného na zateplenie sa izolačná hmota dopraví vyfukovacím strojom – vyfukovacia hadica sa strčí na miesto, kde je treba izolovať (napr. pri izolácii podkrovia do priestoru medzi krokvami). Výhodou je, že izolačný materiál po splstnatení vytvorí stabilný izolačný matrac bez škár a tepelných mostov.
Zaujímavá je aj možnosť vnútornej izolácie bez parotesnej fólie. Striekaná, omietnutá celulózová izolácia tvorí povrchovo aktívny systém vnútornej izolácie. Kondenzovaná voda sa môže uvoľniť na definovanom mieste a vďaka vlastnostiam materiálu môže byť vrátená rýchlo do miestnosti. Výhodou je, že stena takto zostáva otvorená, a vďaka tomu je schopná regulovať vlhkosť.
Celulózová izolácia je vhodná na zateplenie vnútorných stien, stropov, podhľadov, podláh, fasád atď. Spôsobuje oneskorený prienik slnečného tepla, podkrovné miestnosti tak zostávajú až do noci chladné. Tomu hovoríme fázový posun, čo je časový úsek v hodinách, ktorý potrebuje teplotná vlna, aby sa dostala z vonkajšej strany stavebného prvku do miestnosti. Čím väčší je fázový posun, tým viac je oneskorený ohrev vnútrajška budovy. Na porovnanie: polystyrén má fázový posun 0.9 h, minerálna vata 0.6 h, celulóza až 4.6 h.
Zdroj: www.isocell.at