V 18. storočí sa stredné Anglicko stalo kolískou a neskôr centrom priemyselnej revolúcie, a keď sa v regióne udomácnil ťažký priemysel, bolo ťažké uniknúť sivému uhliu. Práve tu, v Derby, bola v roku 1721 otvorená prvá moderná továreň na hodváb na svete a o 50 rokov neskôr tu Sir Richard Arkwright, vynálezca, ktorý sa zaslúžil o vynájdenie moderného továrenského systému, založil svoju továreň na priadzu poháňanú vodným kolesom.
Dedičstvo tejto éry dodnes formuje krajinu niektorých častí regiónu stredného Anglicka, ale sú ľudia, ktorí sa snažia vrátiť prírode to, čo človek vytváral 300 rokov. Na polceste medzi Derby a Birminghamom, na ploche takmer 520 km2, čo je dvakrat vačšia rozloha ako Národný park Malá Fatra, sa nachádza oblasť, ktorej veľkú časť až do konca 20. storočia zaberali uhoľné a hlinené bane (najmä osada Coalville) a kde sa pred 30 rokmi zrodil projekt Národného lesa.
V roku 1987 predstavila anglická komisia pre vidiek koncept nového národného lesa, ktorý bol vyhlásený za najväčší projekt zalesňovania v Anglicku za posledných tisíc rokov. Jednou z potenciálnych lokalít bola oblasť, ktorá sa koncom 80. rokov 20. storočia začala vyľudňovať v dôsledku zatvárania baní a štrajkov baníkov, ktoré dominovali počas premiérstva Margaret Thatcherovej. Vybraná oblasť tiež ponúkla príležitosť na opätovné vysadenie a prepojenie dvoch odumierajúcich starých lesov Charnwood a Needwood a na ozelenenie bývalých baníckych osád, čo je súčasťou cieľov priblížiť ľudí k prírode.
Škola, festival, ekohotel
Prvé stromčeky v Národnom lese boli vysadené v lete 1991 a odvtedy pribudlo viac ako 9 miliónov stromčekov, čím sa podiel lesov na 520 km2 zvýšil zo 6 na 20 % – cieľom zakladateľov bolo zalesniť tretinu územia. Bane a odkaliská sa zmenili na parky, chodníky a prírodné rezervácie, bývalé banské dvory sa revitalizovali a železničné trate nahradili cyklotrasy – situácia, ktorá je výhodná pre životné prostredie a pre ľudí, ktorí chcú byť blízko prírode.
Premena Hicks Lodge je dobrým príkladom potenciálu tohto projektu. Až do 90. rokov 20. storočia to bola obrovská povrchová uhoľná baňa, vyhĺbená do hĺbky 60 metrov, ale v posledných desaťročiach bola úspešne vysadená na lúky a lesy s rybníkmi. Nachádza sa tu nielen najväčšie cyklistické centrum v regióne, ale aj vtáčia rezervácia, jazdecká škola a lesná škola. Zatiaľ čo tento projekt už priťahuje skupiny detí (od materských škôl až po stredné školy) z celej krajiny a podarilo sa mu rozšíriť na niekoľko nových miest, lesný projekt sa s viacerými programami zameriava aj na dospelých.
Hudobný a umelecký festival Timber sa koná od roku 2018 a trojdňové podujatie začiatkom júla láka do lesa každý rok viac a viac návštevníkov. Zostava je presne taká, akú by ste očakávali: prevažne world music a folklórni interpreti, rozhovory a prednášky o prírode, najúžasnejšie vegánske food trucky, malé pivovary, ekologické kompostoviská, táboráky.
V Národnom lese sa nachádza aj jediný ekohotel v Británii, miestna pobočka Asociácie mládežníckych ubytovní (YHA). Štvorhviezdičková ubytovňa bola postavená s ohľadom na prirodzenú izoláciu (napríklad zatienením budovy strešnou konštrukciou), solárnu teplú vodu, vykurovanie biomasou (peletami z dreva z lesa) a toalety splachované lokálne zbieranou dažďovou vodou.
Zelený rast za drobné
Prvé stromy v lese už dorástli do výšky viac ako 10 metrov a v korunách stromov teraz žijú sovy, draky, myšiaky a škovránky, zatiaľ čo netopiere, motýle a vydry sa tiež objavili v priebehu rastu lesa. John Everitt, riaditeľ neziskovej spoločnosti National Forest Company, pred piatimi rokmi povedal, že s pokračujúcim rastom stromov sa skôr či neskôr objaví hmyz a drobné cicavce, ako aj rozmanitosť vegetácie. “Už teraz vidíme zlepšenie kvality ovzdušia, čistejšie rieky, účinnejšie šetrenie vodou a úrodnejšiu pôdu,” povedal Everitt pre Guardian.
Projekt, ktorý prechádzal naprieč konzervatívnymi a labouristickými vládami, sa dlho nedostal ani na prah zelených aktivistov – prekliatie dlhodobých programov. Celé roky nebolo voľným okom vidieť prakticky nič, pretože stromčekov bolo stále veľmi málo a rozpočet projektu nebol veľmi zvučný, keďže bol zostavený z drobných peňazí. Počas prvých 25 rokov existencie dostal národný les len 60 miliónov libier z verejných zdrojov, väčšinou z EÚ. “Za 60 miliónov libier by ste mohli postaviť dve míle trojprúdovej diaľnice alebo míľu vysokorýchlostnej železnice,” hovorí Everitt, ktorý tvrdí, že les už prilákal investície vo výške približne 1 miliardy libier, vytvoril tisíce pracovných miest a poskytol priestor pre celý rad turistických, rekreačných a lesníckych podnikov.
“Existuje len veľmi málo dlhodobých projektov, ktoré boli navrhnuté jednou vládou a potom pokračovali a boli podporované ďalšími vládami. Bolo by ťažké proti tomu niečo namietať. Prečo by to niekto nechcel urobiť? Ročne stojí 2,5 milióna libier a má obrovské množstvo výhod, od zdravotných až po ekonomické. Je to dôkazom toho, že environmentálne riešenia a výsadba stromov môžu nielen obnoviť dané miesto, ale môžu priniesť aj hospodársky rast,” povedal Everitt.
Preto režisér nechápe, prečo nie je na svete viac takýchto projektov. “Miestni obyvatelia nás aktívne žiadali, aby sme sem priniesli projekt zalesňovania. Nemuseli sme to ľuďom vnucovať, len poľnohospodárom trvalo trochu dlhšie, kým si na túto myšlienku zvykli.” Okrem baní a priemyselných lokalít bola väčšina postihnutej pôdy poľnohospodárska, ale poľnohospodári, ktorí chceli zatrávniť, zalesniť alebo upraviť svoju pôdu, si mohli dokonca požičať peniaze.
Severné Anglicko a Wales kopírujú úspešný príbeh
Vláda Spojeného kráľovstva, povzbudená úspechom Národného lesa, oznámila v januári 2018 vytvorenie nového lesa: Severného lesa, ktorý by sa rozprestieral na severe Anglicka od Liverpoolu na západe po Hull na východe. Cieľom 25-ročného projektu je vysadiť 50 miliónov stromov v jednej z najmenej zalesnených oblastí v Európe – len 8 % krajiny v severnom Anglicku pokrývajú lesy, čo je menej ako 10 % anglického priemeru, ktorý je už teraz výrazne pod európskym priemerom 45 %.
Severný les zatiaľ získal 5,7 milióna libier od vlády, ktorá dúfa, že väčšinu z odhadovanej konečnej sumy (500 miliónov libier) získa od obchodných partnerov, charitatívnych organizácií a individuálnych darcov. Majitelia projektu tvrdia, že okrem zdravotných a hospodárskych prínosov vytvorí les prírodnú infraštruktúru, zníži eróziu pôdy a bude slúžiť ako záchranné lano pre mestá ohrozené povodňami, ako je napríklad York. Potenciál zvýšenia biodiverzity vidia predovšetkým v návrate druhov, ktoré boli predtým z oblasti vytlačené, ako napríklad rys a bobor.
V minuloročnej štúdii Rewilding Britain sa zistilo, že ak by sa podiel lesov zvýšil z 10 na 26 %, 10 % emisií uhlíka v krajine by sa prirodzene zachytávalo vegetáciou, ale pri súčasnom tempe by sa tento podiel mohol do roku 2050 zvýšiť len na 12 %. Aby sme to zmenili, musíme sa okrem výsadby stromov zamerať na ochranu zostávajúcich pralesov a na prirodzenú obnovu lesných oblastí, ako ukazujú medzinárodné príklady. “Pralesy sú také vzácne, pretože sme ich dlho ničili a stále sa usilujeme zabrániť ich návratu nadmernou ťažbou, kosením a pasením. Ak by sme im to dovolili, v celej krajine by sa znovu vysadili milióny stromov,” povedala Rebecca Wrigleyová, zakladateľka organizácie.
Zdá sa, že zalesňovanie sa v Británii stáva trendom, keďže Wales minulý rok oznámil svoj vlastný národný lesný plán s veľmi podobnými podrobnosťami. Waleská vláda vyčlenila na tento projekt 5 miliónov libier a podobne ako jej anglickí predchodcovia plánuje nové lesy a parky ako akési zelené koridory, ktoré budú spájať existujúce zalesnené oblasti. Walesania sa spoliehajú na pomoc ďalšej skupiny ľudí – podnikateľov, poľnohospodárov a lesníkov – pri zalesňovaní: do výsadby stromov chcú zapojiť školákov, pretože tí musia pochopiť, že ide o ich budúcnosť.
Zdroj: guardian, qubit
