OLED svetlenie – jasná budúcnosť

Podľa Barryho Younga z asociácie OLED (http://www.oled-a.org/) čaká tento typ osvetlenia veľká budúcnosť. O tom svedčí aj 9. ročník medzinárodného fóra osvetľovacej techniky v Tokiu Lighting Fair 2009, ktorý sa konal 3-6. marca.

Okno s OLED svetlom

Okno s OLED svetlom

Predstavené boli bláznivé riešenia z OLED-u, ktoré možno o pár rokov skončia v našich obývačkách. Známy je už nápad vstavania OLED techniky do okna, ktoré by zostávalo naďalej priehľadné, avšak v noci by slúžilo ako zdroj svetla. Výskumný ústav organickej elektroniky na riešení už pracuje.

Takéto svietidlá by mali 70-75 % transparentnosť, slúžiace cez deň ako decentné okná, a po stmievaní by sa mohli aplikovať rôzne vzorky, ktoré by boli osvietené.

Spoločnosť Panasonic Electric Works Co Ltd. na konferencii predstavil najtenší OLED panel, ktorý má hrúbku iba 1 mm. Takéto rozmery pôsobia inšpirujúco na vývoj technológie OLED s cieľom uplatniť túto technológiu v tapetách alebo závesoch. Jeden z panelov má teplú farbu ekvivalentnú slnečnému svetlu.

Podľa spomínanej spoločnosti máme pred sebou ešte asi 10 rokov, kým sa technológia OLED rozšíri. Barry Young vidí nástup výrobkov OLED na spotrebiteľský trh okolo roku 2015.

Zdroj:
http://www.treehugger.com/files/2009/03/cool-new-oled-lighting-displayed-at-lighting-fair-2009.php
http://www.treehugger.com/files/2009/02/clean-tech-2009-oled-association-gives-us-an-oled-status-update.php

Farmár zásobuje energiou 4000 domácností

Francúzsky farmár, ktorý nainštaloval na svojej farme na kopcoch Vosges solárne články, kryje energetickú potrebu asi 4000 domácností. Jean-Luc Westphal počíta s hojným vedľajším príjmom z predaja solárnej energie, pričom sa zaoberá hlavne chovom hydiny a pestovaním obilia.

Jean-Luc Westphal a jeho solárne články

Jean-Luc Westphal a jeho solárne články

Farma sa nachádza na severovýchode Francúzska, solárne pole nachádzajúce sa na jej území je jedným z najväčších integrovaných polí na svete. Pri týchto integrovaných typov sú články nielen pripevnené na strechy budov, ale sú aj vstavené v nich. Francúzska vláda podporuje tento typ solárnych článkov okrem iných dôvodov aj kvôli estetickosti, nakoľko boli veterné turbíny viackrát kritizované kvôli nepeknému vzhľadu.

Solárne pole na kopcoch Vosges je jedinečné svojimi rozmermi, avšak ako myšlienka nie je nová. Existuje čoraz väčšia skupinka farmárov, ktorí si svoje príjmy z poľnohospodárskej výroby dopĺňajú predajom solárnej energie.

Francúzsko si vytýčilo cieľ, že do roku 2020 zvýši podiel využívania obnoviteľných zdrojov energie na 23 %. Štát farmárov podporuje vo výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov dlhodobými garantovanými nákupnými zmluvami.

Napriek nevýhodným úverovým podmienkam Jean-Luc Westphal dokázal presvedčiť banky, aby financovali 20 mil. eurový projekt, z ktorého farmár očakáva ročný príjem 2 mil. eur. Popri štátom garantovaných nákupných zmlúv bola pre banky rozhodujúcou hlavne veľkosť solárneho poľa – povedal Westphal.

V roku 2008 bolo vo Francúzsku vyrobených 25 MW energie pomocou slnečných článkov. Toto číslo v porovnaní s produkciou jadrových elektrární – 63260 MW – sa môže zdať veľmi malé, na druhej strane sa však produkcia energie zo solárnych článkov od roku 2006 každoročne zdvojnásobuje. Francúzska vláda plánuje do roku 2020 zvýšiť produkciu solárnej energie na 5400MW.

Zdroj: reuters.com

Potvrdené. Dosiahli sme ropný vrchol!

Výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Nobuo Tanaka pre Reuters vyhlásil, že prudký úpadok trhu s ropou a pokles jej ceny o viac ako 70 percent spomaľuje hľadanie nových nálezísk, pričom existujúce polia sa už vyčerpávajú. Fakt, že dopyt po rope v rozvinutých krajinách OECD pravdepodobne už dosiahol svoj vrchol, a nedostatok súčasných investícií do obnoviteľných zdrojov môže v budúcnosti spôsobiť problémy, sa už stal oficiálnym. “Nevidím veľkú šancu na zvýšenie dopytu po rope v blízkej budúcnosti, ale ak teraz nezačneme investovať do obnoviteľných zdrojov, môže sa to odraziť na ekonomike, práve keď sa začne jej rast,” povedal Tanaka.

Už roky sa píše o ropnom vrchole (anglicky: peak oil), a o tom, ako sa na to pripraviť, pričom sa snažia vysvetliť, prečo je ropný vrchol taký dôležitý pre našu energetickú bezpečnosť. Ropné spoločnosti za uplynulých pár rokov minuli veľa peňazí na vysvetlenie, prečo s vážnosťou problému nesúhlasia, prečo je to podľa nich len mýtus alebo dokonca konšpiračná teória. Ani mienkotvorné média sa doteraz téme ropného vrcholu nevenovali. Tanaka hovorí, že dodávky ropy sa v roku 2010 môžu dostať do krízy, potom ako sa celosvetový dopyt po rope začne zvyšovať. Predpovedá, že svetový dopyt po rope narastie o 1 milión barelov denne, alebo o cca. 1 percento, v dôsledku rastúceho dopytu krajín mimo OECD.

Prečo je podľa Tanaku navýšenie dopytu o jedno percento problémové?

Ak sme už za peak oil-om, tak nebude z čoho zvyšovať produkciu. Ale problém nie je v tom, že sa ropa minula. Jej zásoby sa nevyčerpali. Ropný vrchol hovorí o tom, že sa minula zhruba polovica všetkých zásob ropy, a momentálne sa nachádzame niekde na vrchole krivky produkcie ropy:

Krivka produkcie ropy

Krivka produkcie ropy

Prednedávnom (ešte pred krízou) sa dopyt po rope kvôli rastu hospodárstva rástol zhruba tiež o jedno – dve percentá ročne. Čo sa stane, ak celosvetový nedostatok ropy bude tvoriť 1-2 % z celkovej produkcie? V prvých rokov problémy budú mať hlavne chudobné štáty, ale ochránení nebudeme ani my. Niekoľko rokov po vrchole môže byť celosvetový deficit ropy až 15-20 %.

Svet v tom čase si môžeme predstaviť, ak si spomenieme na prvú ropnú krízu: rok 1979. Vtedy bol deficit ropy 9 %-ný. Vo Veľkej Británii zaviedli 3-dňový pracovný týždeň, v USA nastal nedostatok pohonných látok, diaľnice vymreli, v dodávke elektriny boli výpadky.

Ani teraz na tom nie sme oveľa lepšie. Väčšina nášho priemyslu je závislá od ropy a jej derivátov. Od poľnohospodárstva až po energetiku.

Zdroje: http://www.treehugger.com
Jeremy Leggett: Half gone
Ďalšie informácie nájdete:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ropný_vrchol
http://www.theoildrum.com

Čierne zlato

Objavenie ropy siaha tisíce rokov do minulosti. Podľa Hérodota bol pri stavbe Babylonskej veže používaný asfalt už pred viac ako 4000 rokmi – v neďalekom sídle Ardericca bola ropné nálezisko. Veľké množstvo ropy bolo nájdené pri rieke Issus (prítok Eufratu). Staroveké perzské tabule svedčia o tom, že ropa sa vo vyšších úrovniach spoločnosti používala na liečivé účely a osvetlenie.

Prvé ropné vrty sa vykonávali v Číne v 4. storočí n.l. Ich hĺbka bola okolo 240 m. V Japonsku v 7. storočí bola ropa známa ako „horiaca voda“. Prvé ulice Bagdadu boli vydláždené asfaltom, vyrobeným z ropy, ktorá bola dostupná na prirodzených ložiskách v regióne. V 9. storočí boli ropné polia okolo dnešného Baku (Azerbajdžan) využívané na výrobu nafty. V tomto období začal Perzský chemik Muhammad ibn Zakarīya Rāzi so spracovaním ropy a vyrábaním petroleja, niektorí chemici aj s výrobou horľavín na vojenské účely

Moderná história ropy začína v roku 1846 objavením procesu rafinácie. Prvá ropná baňa vznikla v 1853 v Bóbrke (Poľsko). O rok neskôr Benjaminovi Sillimanovi sa prvýkrát podarilo extrahovať petrolej destiláciou. Prvá ruská rafinéria bola postavená v Baku na ropných poliach v roku 1861. Výroba v Baku vtedy predstavovala až 90 % svetovej výroby ropy.

Prvý ropný vrt Severnej Ameriky sa nachádza v Oil Springs v Kanade, vykopaný Jamesom Millerom Williamsom. Americký ropný priemysel bol založený 21 metrovým vrtom Edwina Drakea v roku 1859 v Pennsylvánii. Výdatnosť vrtu na začiatku bola 4,0 m³ za deň, koncom roka už len 2,4 m³ za deň.

Ropný priemysel 19. storočia sa rozvíjal so zvyšujúcim sa dopytom po petroleji. Príchod spaľovacieho motoru do dnešného dňa udržuje kľúčové postavenie tohto odvetvia.

Ropu tvoria zlúčeniny nasledovných prvkov: 83-87 % uhlíka, 10-14 % vodíka, 0,1-2 % dusíka, 0,1-1,5 % kyslíka, 0,5-6 % síry a veľmi malé množstvo kovov.

Ropa (aj zemný plyn) vznikla stláčaním a zahrievaním prehistorického organického materiálu počas geologických období, v prostredí bez prístupu kyslíka.

Až 86 % svetovej spotreby energie pochádza z fosílnych zdrojov. Zvyšných 14 % sa rozdeľuje na 6,3 % vodnú energiu,  6 % atómovú, 0,9 % obnoviteľných zdrojov energie. Najväčší podiel spotrebovanej energie pripadá na ropu. Na svete sa denne spotrebuje 85 milión barelov (13,5 mil. l) ropy. Za sekundu 1000 barelov alebo 159000 litrov. Keby sme sudy položili na seba, stĺpec by po 6 dňoch siahal až po Mesiac.

Svetová spotreba energie

Svetová spotreba energie

Jeden barel ropy obsahuje energiu zodpovedajúcu 25000 človekohodín. Jeden človek ročne spotrebuje v priemere 5 barelov ropy. To je ako keby každý vlastnil 75 otrokov. A to hovoríme len o rope, nie o všetkých fosílnych zdrojoch. Ak počítame aj so zemným plynom a uhlím, vychádza to na 200 otrokov…

Čo sa tam dole pod povrchom zbieralo a „zrelo“ milióny rokov, sa teraz spotrebováva neuveriteľným tempom. Je to určite v poriadku?

Zdroje:
http://en.wikipedia.org
http://terminus.blog.hu

Ďalšie zaujímavé grafy: http://www.theglobaleducationproject.org/earth/energy-supply.php

Chceme žiť dlhšie? Musíme znížiť znečistenie ovzdušia.

Už je to dokázané štatistickým testom, ktorého výsledky uviedol časopis New England Journal of Medicine. „Je to veľmi upokojujúce,“ hovorí Dr. Douglas Dockery, jeden z troch autorov spomínaného štúdia a environmentálny epidemiológ Harvardskej školy verejného zdravia (Harvard’s School of Public Health). “Môžeme pozorovať niekoľko prínosov regulácie znečistenia ovzdušia v posledných 20-30 rokoch.”

Pre dosiahnutie presných výsledkov bolo treba spraviť dôkladnú analýzu údajov o znečistení a dĺžke života v 51 mestách v USA, za 21 ročnú periódu od 1979 do 2000. Zistili, že dĺžka života sa vo všetkých sledovaných mestách zvýšila v priemere takmer o 3 roky (z 74 na 77). Je to spôsobené množstvom faktorov, najmä redukciou fajčenia a zvýšením príjmov, ale z 15 % čistejším ovzduším.

Príčinou rýchleho účinku zníženia znečistenia je, že aj malé množstvo znečistenia môže napáchať veľa škody.  Zníženie množstva znečisťujúcich látok len o 10 µg (µg = milióntina gramu) na 1 m3 vzduchu dokáže predĺžiť život človeka až o 9 mesiacov. V skúmaných mestách sa tento pokrok dosiahol počas 20-ročného obdobia.

Koľko je tých 10 µg na 1 m3? Nuž, ak človek žije s fajčiarom, denne je vystavený dóze 20-30 µg znečisťujúcich látok.

Prínosy čistejšieho vzduchu sa prejavovali v menšej miere aj v tých mestách, ktorých ovzdušie bolo menej znečistené. Zatiaľ však neexistujú dôkazy odpovedajúce otázku, či by tieto prínosy pokračovali v raste naďalej, až kým úroveň znečistenia dosiahne nulovú hodnotu. Mesto Albuquerque sa k tejto hodnote približuje najviac, obsah znečisťujúcich látok je 5 µg/1 m3 vzduchu, ale ani pri tejto hranici sa nezdá, že by sa prínosy prestali prejavovať.

Ako vznikol smrtiaci Londýnsky smog?
london_smog
Vo vzduchu sa akumulovalo tisíce ton sadze, množstvo dechtových častíc a oxidu uhličitého, v dôsledku intenzívneho spaľovania uhlia. Odhadnutá koncentrácia PM10 počas decembra 1952 bola medzi 3000-14000 μg/m3 , čo je asi 50-krát vyššia ako bežná koncentrácia v tomto období. PM10 je skratka “particulate matter” – pevné častice – s časticami o priemeru do 10 μm (na porovnanie je súčasná koncentrácia PM10 v Londýne okolo 30 μg/m3, ročný priemer nameraných hodnôt PM10 v roku 2007 v Bratislave na Trnavskom Mýte je 29,1 30 μg/m3). Predpokladá sa tiež až 7-krát vyššia koncentrácia oxidu siričitého.

Celodenná pretrvávajúca hmla v Londýne s príchodom noci, pôsobením mierneho vetra, ochladenia a vysokej vlhkosti prízemného vzduchu, vytvorila ideálne podmienky pre vznik hustého mixu dymu a hmly, teda smogu. Vrstva dymu a plynov pochádzajúcich zo spaľovania uhlia sa usadili na povrchu zeme. Vďaka tepelnej inverzii zotrvali na mieste a vytvorili hustý smog.

Tepelná inverzia je stav, kedy prízemná vrstva vzduchu je chladnejšia ako vrstva nad ňou. Chladnejšia vrstva nižšie je hustejšia ako teplá vrstva, a nedokáže stúpať hore.  Inverzie sú neobvyklé, vyskytujú sa cez studené zimné noci, počas ktorých sa povrch ochladzuje, pričom vodná para a prachové častice vytvoria hmlu.

To všetko teda spôsobilo hustú masu znečisteného vzduchu, ktorá zotrvávala pod tepelnou inverziou. Po stmievaní hmla ešte zhustnela, viditeľnosť sa znížila na niekoľko metrov. Na letisku Heathrow bola viditeľnosť po ráne 6. decembra ešte 48 hodín do 10  metrov. Cestná, železničná a letecká doprava sa zastavila.

Tepelnú inverziu často rozptýli ranné slnečné žiarenie, ktoré zohrieva povrch pod hmlou. Koncentrácia dymu však 6. decembra bola stále extrémne vysoká, a vodná para sa aj naďalej kondenzovala na časticiach sadze a prachu. Slnečné svetlo nedokázalo prekonať hustý smog. Vrstva chladného, znečisteného vzduchu zostala uväznená pri povrchu 5 dní, od 5. do 10. decembra, až kým ju vietor postupne odvial smerom k ústiu Temže a Severnému moru.

Počas trvania Londýnskeho smogu a dvoch týždňov po nej zomrelo asi 4000 ľudí (z toho 2/3 nad 65 rokov). Niekoľko správ uvádza, že úmrtnosť bola vyššia cez celú zimu, a na následky smogu zomrelo až 12000 ľudí. Toto číslo však môže byť o tisícky väčšie, lebo nezahrňuje úmrtia v nasledujúcich mesiacoch a rokoch v dôsledku komplikácií chorôb spôsobených smogom.

Zdroje:

http://www.time.com
http://www.eoearth.org
Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike 2007, SHMÚ

Odpad náš každodenný…

Každodenný život pre Slovensko znamená 4571,64 t komunálneho odpadu denne, čo predstavuje 1 668 648 t ročne (v roku 2007).  Na jedného obyvateľa pripadá 309 kg za rok, teda 0,846 kg za deň. Keby každý obyvateľ znížil toto množstvo len o 5 g, celková ročná produkcia komunálneho odpadu (ďalej KO) by sa znížila o 10 990 t.

Podľa ŠÚ SR je množstvo vyseparovaných zložiek KO 16 kg na obyvateľa. Množstvo zhodnoteného komunálneho odpadu je na úrovni 15 kg. Od roku 2010 však obce a mestá  budú musieť zaviesť povinný separovaný zber papiera, plastov, skla, kovov a biologicky rozložiteľného odpadu (bioodpad). Väčšina obcí už v súčasnosti separuje minimálne jednu komoditu.

Keďže je u nás separácia ešte v nevyzretom štádiu, až 76 % komunálneho odpadu putuje „pod koberec“, čiže na skládky odpadov. Komunálny odpad je tvorený zo 70 % zmesových odpadov, z 10 % objemných odpadov, z 5 % drobného stavebného odpadu, z 5 % biologicky rozložiteľného odpadu a z 3 % papiera a lepenky. Minimálne posledné dva zložky by sa dali recyklovať, namiesto toho plytváme vlastnými peniazmi.

Niekoľko tipov, ako začať s prevenciou vzniku odpadov:

1. Používajte trvácnu nákupnú tašku z textilu, ktorú nezahodíte hneď po príchode z obchodu. Surovinou „igelitky“ je ropa, z nej sa na výrobu 88,5 bilióna plastových tašiek v minulom roku v USA spotrebovalo 12 miliónov barelov.

2. Minerálku kupujte v zálohovanej sklenenej fľaši. Škoda, že zálohované obaly stretneme už len v máloktorom obchode.

3. Pokúste sa zastaviť posielanie nevyžiadaných katalógov. Asi na to nebudete mať nervy, a možno sa to ani nezaberie, ale o pokus to stojí. Zavolajte do firmy, ktorá vás obťažuje proti vašej vôli, a zakážte im poslanie ďalších nezmyslov.

4. Kupujte toaletný papier z recyklovaného papiera. Veríte či nie, prechod na recyklovaný toaletný papier môže zmeniť svet. Keby každá domácnosť v USA si raz kúpila namiesto bežného toaleťáka štvorbalenie z recyklovaného papiera, eliminovali by s tým vznik desiatok ton chlórových zlúčenín (používajú sa na bielenie papiera), usporili by 1,35 bilión litrov vody, a zachránili by asi milión stromov pred výrubom.

5. Recyklovať, recyklovať. Využívajte separovaný zber vo vašom meste či obci v plnej miere. Akumulátory, nádoby od farbív, lakov a iných chemikálií odnášajte na zberný dvor. Bioodpad, ak máte možnosť, kompostujte. Vzniknutý humus môžete vysypať do záhrady alebo do neho vysadíte kvetiny. Skôr či neskôr si aj tak musíme zvyknúť na tento systém. Triedenie odpadu si môžete vyskúšať na http://egon.cx/projekte/trennts/ :-)

Pomôcka: Restmüll = ostatný odpad (sivý), Altpapier = papier (červený), Leichtverpackung = ľahký obalový materiál (plasty – žltý), Metallverpackung = kovový obal (modrý), Biomüll = bioodpad (hnedý), Buntglasverpackung = farebné sklo (zelený), Weissglasverpackung = číre sklo (biely), Problemstoff Sammelstelle = zberné miesto problematického odpadu (nebezpečný odpad – oranžový). Hru začnete kliknutím na „jetzt spielen“, potom „weiter“.

Zdroje: www.thedailygreen.com, Správa o stave životného prostredia (MŽP SR, SAŽP, 2007)

Čo znamenajú recyklačné symboly na obaloch?

recyklacne_symboly

Trojuholník zo šípok znamená, že obal je možné zhodnotiť. Súčasťou značky je označenie materiálu, z ktorého je obal vyrobený. Označenie materiálu môže byť zobrazené ako číslica v trojuholníku šípok, ako skratka pod trojuholníkom šípok, alebo kombináciou oboch spôsobov.

Číselné označenie Písomný znak – skratka Materiál
Plasty
1 PET polyetylén tereftalát
2 HDPE polyetylén veľkej hustoty
3 PVC polyvinylchlorid
4 LDPE polyetylén malej hustoty
5 PP polypropylén
6 PS polystyrén
Papier a lepenka
20 PAP vlnitá lepenka
21 PAP hladká lepenka
22 PAP papier
Kovy
40 FE oceľ
41 ALU hliník
Drevo
50 FOR drevo
51 FOR korok
Textil
60 TEX bavlna
61 TEX vrecovina, juta
Sklo
70 GL bezfarebné sklo
71 GL zelené sklo
72 GL hnedé sklo
Kompozity C / *
* označenie prevažujúceho materiálu, napr. škatuľa na džús Tetrapak: hlavná zložka papier (PAP), ďalej vrstva polyetylénu (PE) a vrstva hliníka (ALU), označenie bude: C / PAP
80 papier a lepenka / rôzne kovy
81 papier a lepenka / plasty
82 papier a lepenka / hliník
83 papier a lepenka / cínový plech
84 papier a lepenka / plast / hliník
86 papier a lepenka / plasty / hliník / cínový plech
90 plasty / hliník
91 plasty / cínový plech
92 plasty / rôzne kovy
95 sklo / plasty
96 sklo / hliník
97 sklo / cínový plech
98 sklo / rôzne kovy
do_zberu Tento symbol znamená, že obal treba po použití dať do zbernej nádoby.

Zdroj: Vyhláška MŽP SR č. 210/2005 o vykonaní niektorých ustanovení zákona o obaloch

Zateplenie z novín

Rakúska firma Isocell vyrába celulózovú izoláciu ročne z 500 tisíc ton novinového papiera. Polovica produktov putuje do Nemecka, tretina zostáva v Rakúsku, zostatok ide do Belgicka, Švajčiarska a iných krajín.

Výroba celulózovej izolácie prebieha v závode v Hartbergu (Steiermark), výhradne z triedeného novinového papiera. Vytriedený novinový papier sa rozdrví, následne sa melie v špeciálnom mlynu, ktorý papier rozloží na vlákna. Do vzniknutej vatovitej hmoty sa pridáva boritá soľ, s účelom zníženia horľavosti, zabránenia plesnenia, odpudzovania hmyzov a iných škodcov. Na stavbu sa izolácia prepravuje vo vreciach.

Do priestoru určeného na zateplenie sa izolačná hmota dopraví vyfukovacím strojom – vyfukovacia hadica sa strčí na miesto, kde je treba izolovať (napr. pri izolácii podkrovia do priestoru medzi krokvami). Výhodou je, že izolačný materiál po splstnatení vytvorí stabilný izolačný matrac bez škár a tepelných mostov.

Zaujímavá je aj možnosť vnútornej izolácie bez parotesnej fólie. Striekaná, omietnutá celulózová izolácia tvorí povrchovo aktívny systém vnútornej izolácie. Kondenzovaná voda sa môže uvoľniť na definovanom mieste a vďaka vlastnostiam materiálu môže byť vrátená rýchlo do miestnosti. Výhodou je, že stena takto zostáva otvorená, a vďaka tomu je schopná regulovať vlhkosť.

Celulózová izolácia je vhodná na zateplenie vnútorných stien, stropov, podhľadov, podláh, fasád atď. Spôsobuje oneskorený prienik slnečného tepla, podkrovné miestnosti tak zostávajú až do noci chladné. Tomu hovoríme fázový posun, čo je časový úsek v hodinách, ktorý potrebuje teplotná vlna, aby sa dostala z vonkajšej strany stavebného prvku do miestnosti. Čím väčší je fázový posun, tým viac je oneskorený ohrev vnútrajška budovy. Na porovnanie: polystyrén má fázový posun 0.9 h, minerálna vata 0.6 h, celulóza až 4.6 h.

Zdroj: www.isocell.at

Úvod

Vitajte,

práve čítate prvý príspevok kooperatívneho blogu zelenestranky.sk.
Nebudem tu rozoberat osobné informácie, nie je to v tomto momente podstatné. Chceme písať o tom, čo nás zaujíma a baví: ekológia, ochrana životného prostredia, veda, technologické novinky z oblasti alternatívnych zdrojov energie.

Wil, Monika