Čierne zlato

Objavenie ropy siaha tisíce rokov do minulosti. Podľa Hérodota bol pri stavbe Babylonskej veže používaný asfalt už pred viac ako 4000 rokmi – v neďalekom sídle Ardericca bola ropné nálezisko. Veľké množstvo ropy bolo nájdené pri rieke Issus (prítok Eufratu). Staroveké perzské tabule svedčia o tom, že ropa sa vo vyšších úrovniach spoločnosti používala na liečivé účely a osvetlenie.

Prvé ropné vrty sa vykonávali v Číne v 4. storočí n.l. Ich hĺbka bola okolo 240 m. V Japonsku v 7. storočí bola ropa známa ako „horiaca voda“. Prvé ulice Bagdadu boli vydláždené asfaltom, vyrobeným z ropy, ktorá bola dostupná na prirodzených ložiskách v regióne. V 9. storočí boli ropné polia okolo dnešného Baku (Azerbajdžan) využívané na výrobu nafty. V tomto období začal Perzský chemik Muhammad ibn Zakarīya Rāzi so spracovaním ropy a vyrábaním petroleja, niektorí chemici aj s výrobou horľavín na vojenské účely

Moderná história ropy začína v roku 1846 objavením procesu rafinácie. Prvá ropná baňa vznikla v 1853 v Bóbrke (Poľsko). O rok neskôr Benjaminovi Sillimanovi sa prvýkrát podarilo extrahovať petrolej destiláciou. Prvá ruská rafinéria bola postavená v Baku na ropných poliach v roku 1861. Výroba v Baku vtedy predstavovala až 90 % svetovej výroby ropy.

Prvý ropný vrt Severnej Ameriky sa nachádza v Oil Springs v Kanade, vykopaný Jamesom Millerom Williamsom. Americký ropný priemysel bol založený 21 metrovým vrtom Edwina Drakea v roku 1859 v Pennsylvánii. Výdatnosť vrtu na začiatku bola 4,0 m³ za deň, koncom roka už len 2,4 m³ za deň.

Ropný priemysel 19. storočia sa rozvíjal so zvyšujúcim sa dopytom po petroleji. Príchod spaľovacieho motoru do dnešného dňa udržuje kľúčové postavenie tohto odvetvia.

Ropu tvoria zlúčeniny nasledovných prvkov: 83-87 % uhlíka, 10-14 % vodíka, 0,1-2 % dusíka, 0,1-1,5 % kyslíka, 0,5-6 % síry a veľmi malé množstvo kovov.

Ropa (aj zemný plyn) vznikla stláčaním a zahrievaním prehistorického organického materiálu počas geologických období, v prostredí bez prístupu kyslíka.

Až 86 % svetovej spotreby energie pochádza z fosílnych zdrojov. Zvyšných 14 % sa rozdeľuje na 6,3 % vodnú energiu,  6 % atómovú, 0,9 % obnoviteľných zdrojov energie. Najväčší podiel spotrebovanej energie pripadá na ropu. Na svete sa denne spotrebuje 85 milión barelov (13,5 mil. l) ropy. Za sekundu 1000 barelov alebo 159000 litrov. Keby sme sudy položili na seba, stĺpec by po 6 dňoch siahal až po Mesiac.

Svetová spotreba energie

Svetová spotreba energie

Jeden barel ropy obsahuje energiu zodpovedajúcu 25000 človekohodín. Jeden človek ročne spotrebuje v priemere 5 barelov ropy. To je ako keby každý vlastnil 75 otrokov. A to hovoríme len o rope, nie o všetkých fosílnych zdrojoch. Ak počítame aj so zemným plynom a uhlím, vychádza to na 200 otrokov…

Čo sa tam dole pod povrchom zbieralo a „zrelo“ milióny rokov, sa teraz spotrebováva neuveriteľným tempom. Je to určite v poriadku?

Zdroje:
http://en.wikipedia.org
http://terminus.blog.hu

Ďalšie zaujímavé grafy: http://www.theglobaleducationproject.org/earth/energy-supply.php

Súvisiace články

Vložte komentár