Chceme žiť dlhšie? Musíme znížiť znečistenie ovzdušia.

Už je to dokázané štatistickým testom, ktorého výsledky uviedol časopis New England Journal of Medicine. „Je to veľmi upokojujúce,“ hovorí Dr. Douglas Dockery, jeden z troch autorov spomínaného štúdia a environmentálny epidemiológ Harvardskej školy verejného zdravia (Harvard’s School of Public Health). “Môžeme pozorovať niekoľko prínosov regulácie znečistenia ovzdušia v posledných 20-30 rokoch.”

Pre dosiahnutie presných výsledkov bolo treba spraviť dôkladnú analýzu údajov o znečistení a dĺžke života v 51 mestách v USA, za 21 ročnú periódu od 1979 do 2000. Zistili, že dĺžka života sa vo všetkých sledovaných mestách zvýšila v priemere takmer o 3 roky (z 74 na 77). Je to spôsobené množstvom faktorov, najmä redukciou fajčenia a zvýšením príjmov, ale z 15 % čistejším ovzduším.

Príčinou rýchleho účinku zníženia znečistenia je, že aj malé množstvo znečistenia môže napáchať veľa škody.  Zníženie množstva znečisťujúcich látok len o 10 µg (µg = milióntina gramu) na 1 m3 vzduchu dokáže predĺžiť život človeka až o 9 mesiacov. V skúmaných mestách sa tento pokrok dosiahol počas 20-ročného obdobia.

Koľko je tých 10 µg na 1 m3? Nuž, ak človek žije s fajčiarom, denne je vystavený dóze 20-30 µg znečisťujúcich látok.

Prínosy čistejšieho vzduchu sa prejavovali v menšej miere aj v tých mestách, ktorých ovzdušie bolo menej znečistené. Zatiaľ však neexistujú dôkazy odpovedajúce otázku, či by tieto prínosy pokračovali v raste naďalej, až kým úroveň znečistenia dosiahne nulovú hodnotu. Mesto Albuquerque sa k tejto hodnote približuje najviac, obsah znečisťujúcich látok je 5 µg/1 m3 vzduchu, ale ani pri tejto hranici sa nezdá, že by sa prínosy prestali prejavovať.

Ako vznikol smrtiaci Londýnsky smog?
london_smog
Vo vzduchu sa akumulovalo tisíce ton sadze, množstvo dechtových častíc a oxidu uhličitého, v dôsledku intenzívneho spaľovania uhlia. Odhadnutá koncentrácia PM10 počas decembra 1952 bola medzi 3000-14000 μg/m3 , čo je asi 50-krát vyššia ako bežná koncentrácia v tomto období. PM10 je skratka “particulate matter” – pevné častice – s časticami o priemeru do 10 μm (na porovnanie je súčasná koncentrácia PM10 v Londýne okolo 30 μg/m3, ročný priemer nameraných hodnôt PM10 v roku 2007 v Bratislave na Trnavskom Mýte je 29,1 30 μg/m3). Predpokladá sa tiež až 7-krát vyššia koncentrácia oxidu siričitého.

Celodenná pretrvávajúca hmla v Londýne s príchodom noci, pôsobením mierneho vetra, ochladenia a vysokej vlhkosti prízemného vzduchu, vytvorila ideálne podmienky pre vznik hustého mixu dymu a hmly, teda smogu. Vrstva dymu a plynov pochádzajúcich zo spaľovania uhlia sa usadili na povrchu zeme. Vďaka tepelnej inverzii zotrvali na mieste a vytvorili hustý smog.

Tepelná inverzia je stav, kedy prízemná vrstva vzduchu je chladnejšia ako vrstva nad ňou. Chladnejšia vrstva nižšie je hustejšia ako teplá vrstva, a nedokáže stúpať hore.  Inverzie sú neobvyklé, vyskytujú sa cez studené zimné noci, počas ktorých sa povrch ochladzuje, pričom vodná para a prachové častice vytvoria hmlu.

To všetko teda spôsobilo hustú masu znečisteného vzduchu, ktorá zotrvávala pod tepelnou inverziou. Po stmievaní hmla ešte zhustnela, viditeľnosť sa znížila na niekoľko metrov. Na letisku Heathrow bola viditeľnosť po ráne 6. decembra ešte 48 hodín do 10  metrov. Cestná, železničná a letecká doprava sa zastavila.

Tepelnú inverziu často rozptýli ranné slnečné žiarenie, ktoré zohrieva povrch pod hmlou. Koncentrácia dymu však 6. decembra bola stále extrémne vysoká, a vodná para sa aj naďalej kondenzovala na časticiach sadze a prachu. Slnečné svetlo nedokázalo prekonať hustý smog. Vrstva chladného, znečisteného vzduchu zostala uväznená pri povrchu 5 dní, od 5. do 10. decembra, až kým ju vietor postupne odvial smerom k ústiu Temže a Severnému moru.

Počas trvania Londýnskeho smogu a dvoch týždňov po nej zomrelo asi 4000 ľudí (z toho 2/3 nad 65 rokov). Niekoľko správ uvádza, že úmrtnosť bola vyššia cez celú zimu, a na následky smogu zomrelo až 12000 ľudí. Toto číslo však môže byť o tisícky väčšie, lebo nezahrňuje úmrtia v nasledujúcich mesiacoch a rokoch v dôsledku komplikácií chorôb spôsobených smogom.

Zdroje:

http://www.time.com
http://www.eoearth.org
Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike 2007, SHMÚ

Súvisiace články

Vložte komentár